私はあなたの趣味にあったと思う

Priznanie

30. října 2008 v 23:45 | shantia |  Poviedky
Spím s ním v posteli...sledujem ho ako spí, ako si jemne pochrapkáva a slastne sa tvári. V mojej hlave sa neustále vynárajú myšlienky z minulého mesiaca. Milujem ho, neustále musím na neho myslieť a nezíde mi z mysle. Nevie o mne a nevie ani o tom čo sa stalo. Nenávidím zato jeho aj seba. Prešla som mu prstom po líci a zašepkala do ucha: "Ľúbim ťa." Potom som ho pobozkala a otočila som sa na bok chrbtom k nemu.


Ráno ma prebudili prenikajúce slnečné lúče do našej spálne. Bol krásne, letné ráno. Bola sobota a ja som mala na pláne ísť s Maťom na kúpalisko. On už bol dávno hore. Dala som si na seba župan a prišla do kuchyne. Raňajky urobil ako každú sobotu. Podišla som k nemu, pohladil ma na zápästí. "Ako si sa mi vyspala, miláčik?" opýtal sa. Usmiala som sa, pobozkala na hlavu a šepla: "Dobre ako vždy, zlato." Sadla som si k raňajkám. Nerobil nič inak ako zvyčajne. Čítal noviny. Odpil si z kávy zároveň jedol raňajky. Občas na mňa mrkol ako vždy. Narozdiel od neho ja som robila všetko naopak. Najprv som si odchlipla z kávy potom zahryzla do raňajok. Neustále som si zapravovala vlasy za uši, čo nikdy nerobím. Takéto maličkosti si človek, ktorý vás dobré pozná všimne hneď a hneď vie, že niečo nie je v poriadku. Položil noviny a opýtal sa: "Stalo sa niečo?" Nikdy som nevedela začať s nejako vážnou témou. Neustále mi šli do oči slzy aj teraz. Zvraštil obočie. V jeho očiach bolo toľko lásky a toľko trápenia. Chcel ma objať, ale ja som mu inštinktívne dala facku a utiekla sa zamknúť do kúpelne. ,,Sára, preboha otvor tie dvere čo sa deje?" skríkol a búchal na dvere. Ja som len opretá sedela o dvere, bradu opretú o kolená a plakala som. Ticho som šepla: "Nič." To určite nemohol počuť. Začula som ako sa zošuchol po dverách dolu. Asi tiež sedí s hlavou opretou o dvere. ,,Sára, prosím, čo sa deje? Už dlhšie badám, že nie je niečo v poriadku. Vzdialila si sa mi. Prečo. Čo sa stalo, že som si vyslúžil tú facku?" začal. Pozbierala som všetky sily, utrela som si slzy a povedala: "Ja nedokážem byť taká vyrovnaná a sústredená ako ty, keď je neverný." Nastalo ticho. Zrazu začal búchať na dvere a kričať: "Kriste, kto ti čo hovoril? Otvor tie prekliate dvere Sára!" Cítila som akoby sa vo mne čosi vzbúrilo. Nabrala som silu a zakričala: "Nikto mi nič nehovoril. Dobre som videla ako si vo svojej kancelárii preťahoval tu kurvu sekretárku!" Ani sama som nevedela čo to do mňa vošla. Plná novej sily som nakoniec otvorila dvere. Bola som plná hnevu. Stál tam ako obarený. "Preto celá zúfala a bezradná som ti urobila to isté," hlas mi pomaly zlyhával. Podišiel ku mne. Položil mi ruku na ústa a silno ma objal. Znovu som začala plakať. Moje slzy dopadali na jeho ruku. Povolil stisk. "Prečo?" šepla som a jemne ho búchala päsťami do hrude. Pevnejšie ma objal a cítila som ako mi na hlavu dopadajú kvapky sĺz. "Prepáč, veľmi ma to mrzí. Nikdy by som..." zlyhal mu hlas. Nikdy by si a predsa, pomyslela som si. A ja tiež. A čo bude ďalej? Budeš mi verný a ja tebe? Stále som musela myslieť na tieto otázky. Len tak sme tam ticho stáli a objímali sa.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama