私はあなたの趣味にあったと思う

Žena v čiernom

21. srpna 2008 v 11:12 | shantia |  Príbehy
-VÝKRIK-
V čiernom hábite si chodí po chodbách. Nevníma výkriky z okolitých izieb. Ma svoj cieľ a miery k nemu. Výkriky sú čoraz zreteľnejšie a bolestnejšie. Čím ďalej kráča tým viac ich počuť. Plieskanie bičom o nahé telá zúbožených panien. Ušľachtilí páni si s nimi užili a ak nejaká prežila mala šťastie, ale aj tak svoj život ukončila v hlbinách tečúcej rieky. Žena, ktorá kráčala chodbou so zdvihnutou hlavou a pohŕdavým výrazom bola hostiteľkou. Patril jej tento bordel. Patrili jej tie panny a na svojich ramenách nosí ich smrť. Nevadilo jej to. Hlavne, že jej to vynášalo peniaze. Zodetá v čiernom kráčala ďalej. Hábit sa za ňou vlnil ako závoj. Tá chodba nemala konca kraja. Nakoniec zastala. Pred sebou mala dvere, do ktorých chcela vojsť, ale musela sa otočiť a otvoriť dvere vpravo od seba. Tento výkrik nemohla nepočuť. Úbohé dievča bezbranne ležalo bruchom na posteli. Muž na nej obkročmo sedel. Škrtil ju niečím čo sa jej zarývalo do krku. Kvapky krvi tiekli na červenú plachtu. Červený pás na jej krku mohol byť dôkazom, že dievča už umrelo. Ale dýchalo. Tými svojimi nevinnými očami pozrela na paniu, chcelo niečo povedať, ale len skrivilo tvár do grimasy a hlava jej nakoniec bezvládne padla dolu. Muž si nevšimol, že niekto prišiel. Chcel ten nylon, ktorým ju udusil vziať a niekam strčiť, ale bol tak pevne zarytý v dievčinom zúboženom krku, že ho nechal tak. Nadvihol si jej zadok a svoj penis strčil do jej diery. Na tvári mal spokojný výraz akoby sa nič nedialo. Žena v čiernom vybrala spod hábita bič a priblížila sa k mužovi.
"Ty pankchart nepodarený!" začala kričať, "čo si o sebe myslíš?" a začala ho trestať ranami bičom. Muž sa skrčil od bolesti.
"Dobre vieš, že tie panny sa nemajú úmyselne zabíjať! A potom ich ešte zneužiť mŕtve! Taký čin trestám!" Za každým slovom ho plesla bičom. Po chrbte aj po zadnici.
"Zľutuj sa pani moja, prosím ťa nechcel som, ale prosila si o to," bedákal muž. Nakoniec žena prestala. Keď videla jeho bezvládne telo ako leží v kaluži krvi uľavilo sa jej. Niežeby chcela pomstiť to dievča. To ani nehrozilo. Môže ju brutálne znásilniť, zbiť, ale nie zabiť. To bolo pravidlo, ak dievča umre tak umre. Ak ju muž zabije svojimi údermi, je to v poriadku, len nesmie použiť iný nástroj. To bolo jedno z pravidiel. A vlastne aj jediné. Žena sa otočila. Konečne mohla otvoriť svoje dvere. Dvere na ktoré sa tak tešila. Stisla kľučku dverí a šupla sa dnu. Čakal tam na ňu nahý vysoký čierny chlap. Žena pleskla bičom o zem.
"Tak kto dnes bude pán a kto sluha?" vyzývavo sa opýtala.

-CHLAPEC-
V jednom neďalekom dome sídlili opustené deti. Starali sa o nich mníšky. Mali prísne pravidlá. O deviatej večierka, dvakrát do dňa modlitba. Povinné čítanie hlúpych kníh a ďalšie zbytočné veci, ktoré tieto deti nikdy nevyužijú. V druhej izbe na prízemí sedel na peľasti postele mladý chlapec. Nemohol mať viac ako osemnásť rokov. Bol síce nižšej postavy, ale do tváre bol neuveriteľne zlatý a pôsobil ušľachtilím dojmom. Nemal kamarátov. Za tých pár rokov čo tu je bol stále sám. Deti sa mu vysmievali či staršie či mladšie pre jedinú nepodarenú vec. Pravú ruku mal kratšiu ako ľavú. Nebolo to až tak vidno iba ak sa človek bližšie pozrel. Chlapec sa iba trápil a nevedel sa dočkať kedy utečie z tohto detského domova. Mníšky ho trestali, lebo nebol spoločenský deti zas, že nebol ako oni. Zvykol si. Celé dni sedával vo svojej malej izbietke a premýšľal.
"Prečo sú ľudia len taký povrchní. Snažím sa pomôcť byť milý, ale stále ma odcudzujú. Len pre moju menšiu ruku. Ako by som bol netvor," preháňalo sa mu hlavou. Napriek tomu voči ľuďom nezatrpkol. Nenávidel len jednu jedinú osobu, ktorej sa chce pomstiť. Za to čo mu urobila.
"Ak utečiem nájdem si ťa," prisahal si každý deň a každú noc. Plán úteku bol už jasný. Nikto sa nikdy nezaujímal čo robieva, preto mal aj dostačujúci pokoj na svoje plány. "Dnes večer bude môj veľký deň. Konečne budem slobodný," s úsmevom si ticho povedal. Páčilo sa mu to slovo, sloboda. Okolo pol desiatej chodili mníšky kontrolovať izby. Robil sa, že spí. A keď počul odchádzajúce kroky, vstal z postele už oblečený, zobral si vak zo skrine a otvoril okno. Plán bol vlastne jednoduchý. Keďže býval na prízemí stačilo zoskočiť z okna a dúfať, že si ho strážiaca mníška nevšimne. Nemala by si. Ešte pred tým ako šiel spať nalial jej do kávy preháňadlo. Takže vzduch bol relatívne čistý. Slobodný sa mohol cítiť až keď prelezie bránu alebo plot. Rozhodol sa pre plot. Keďže bol malý bol šikovný a lezenie po stromoch miloval. Stačilo vyliezť na jeden, ktorý rástol blízko plota a potom zoskočiť. Plot bol síce vysoko, ale to ho netrápilo. Najprv hodil batoh a potom sa pokúsil skočiť naň aby ho pád až tak nezabolel. Pri páde si udrel iba koleno, ktoré ani nevnímal, že ho pobolieva, keď vstával. Konečne môže vykonať čo si celé roky sľuboval. "Matka moja milá teraz si pre teba idem," povedal si. Prehodil si cez rameno batoh a utekal. Nevedel kam presne, ale utekal. Konečne sa oslobodil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama