私はあなたの趣味にあったと思う

Šťastena

Dnes v 13:46 | Lucia |  Abu
Život sa mi zmenil od základov. Vzťah, ktorý trval príliš dlho a nikam nesmeroval som zahodila za hlavu. Hnevá ma, že som to neurobila skôr, že som tak dlho čakala. Že som dusila veľa nepríjemných pocitov, že každý videl, že to je nie je dobré, len ja nie. Že som sa nechala vydierať, že som trpela nedostatkom pozornosti a celé tie roky si nahovárala, že takto je to dobre. Ale nie, nebolo. Obetovať samu seba, len pre dobro toho druhého nie je dobré. Stratila som najlepšie roky života pri niekom, kto si ma ani len trošičku nezaslúžil. A preto musel prísť niekto, kto mi otvoril oči. Kto mi ukázal, že sa to dá aj inak. Že ak niekomu na mne záleží, tak to budem cítiť. Musel prísť niekto podobne šibnutý ako som ja. Niekto, kto ma vie rozosmiať, dostať do rozpakov, oceniť to čo pre neho robím. Niekto komu nerobí problém povedať pár komplimentov, kto ma vie objať, podržať v ťažkej chvíli. Kto si ma vie doberať a nevadí mu ak si doberám ja jeho. Kto vie urobiť tie maličkosti, len preto aby ma potešil. Niekto, kto mi ukázal to, čomu sa hovorí láska. Tá pravá, skutočná a šialená láska. Bez ohľadu na všetko som šťastná, že ho mám. Že prišiel, zabojoval a nevzdal to. Niečo tak krásne zažije človek asi vážne iba raz za život. A ja to zažívam práve teraz až do konca môjho života.
 

Len tebe

19. dubna 2018 v 14:54 | Lucia |  Básne
Možno ti nedávam najavo svoje city,
Možno si myslíš, že, neviem cítiť
Ale v hĺbke duše vieš, že si jediný
Že si pre mňa jediným mužom na svete
Pre teba urobím čokoľvek
Aj na kraj sveta zájdem
Vzdám sa všetkého, len pre teba
Lebo viem, že si to zaslúžiš
Že to nezneužiješ a že mi to ešte viac oplatíš
Oplatíš mi to svojou nehou
Svojimi rukami, očami
No najmä tou nekonečnou láskou,
Ktorú cítim každú sekundu aj keď si ďaleko.
Nikdy som necítila takú intenzitu, takú krásu, šialenosť
Nevedela som, čo je to milovať a byť milovaná
Bez podmienok, bezbreho a nádherne.
Celý život som o tebe snívala a teraz si tu.
Pri mne, so mnou, navždy. Len môj a ja tvoja.

Osud

23. ledna 2018 v 9:41 | Lucia |  Abu
Nepamätám sa, žeby som bola niekedy tak šťastná ako som teraz. Všetky sny sa stali skutočnosťou a ja mám po boku človeka, pri ktorom sa cítim byť viac ako milovaná. A sama cítim toľko nehy a lásky voči nemu, že to hraničí so šialenosťou. Verím, že tento stav potrvá naveky. Už nejaký ten mesiac spolu bývame a ja sa cítim ako na začiatku. Prajem každému, nech vo svojom živote nájde svoju spriaznenú dušu, lebo verím, že každý jú máme. A ja som si našla tú svoju. Alebo on si našiel mňa. Všetko príde v ten správny čas, treba byť len trpezlivý. A na všetky strasti zabudnete. Lebo s tým pravým prekonáte aj koniec sveta. Lebo budete mať jeden druhého a to je to, čo zlomí všetko zlo na svete.

Láska existuje. Nie je to pozlátko, ani slová nehy, či zamilovaný pohľad. Tá pravá láska vás ženie vpred, cítite sa nesmrteľný a schopný všetkého. Cítite ako vám srdce skáče od šťastia a ako si neviete pomôcť a pri každom pohľade na neho sa cítite ako zamilovaná školáčka, schopná urobiť pre neho čokoľvek. Túžite to všetko nejako zo seba dostať, túžite sa so svojim šťastím podeliť, ale zároveň si ho nechať aj pre seba. Je fascinujúce čo všetko dokáže s človekom urobiť láska. Každú voľnú chvíľku venujete v myšlienkach svojej láske a už sa neviete dočkať konca dňa, kedy sa po práci konečne uvidíte. Je to bláznivá zamilovanosť, ktorá však trvá a trvá a nikdy neskončí.

No a keď už sme pri tom osude. Verím, že niečo také existuje. I keď je pravda, že svojimi činmi rozhodujeme o svojej budúcnosti, stále verím v niečo, čo nám našepkáva. Keby som nemala obyčajnú otázku a keby on nereagoval, možno by sa naše duše ešte stále hladali. Ale niečo nám obom našepkalo, aby sme tak urobili, že teraz nastal ten správny čas sa spoznať. No a obaja sme počúvli hlas svojho srdca. Najkrajšia vec v mojom živote, čo sa mi mohla stať. Mám všetko, čo som kedy túžila mať. Muža, ktorý ma miluje, rešpaktuje a váži si ma ako ženu, partnerku, milenku. Je pre mňa všetkým a ja pre neho tiež.


P.S. ospravedlňujem sa za tie sladké slová zrelé na cukrovku, ale musím to zo seba dostať von :) .
 


budúcnosť

11. září 2017 v 18:04 | Lucia |  Abu
Minulosť človek neovplivní...človek by sa nemal hanbiť za to čo sa stalo, čo prežil, čo urobil zle alebo čo neurobil a mal urobiť....stalo sa a nad rozliatým mliekom sa neoplatí plakať...jediné čo človek môže urobiť, je sa ponaučiť z minulosti a ísť ďalej....budete silnejší, budete vedieť, čo už od života chcete a čo očakávate....chýb, ktoré ste urobili sa vyvarujete a váš ďalší život bude lepší, krajší, plnší...nájdete svoj zmysel života....nájdete svoju skutočnú polovičku, kedy si uvedomíte, že to jednoducho takto muselo byť....viete, že k tomu človeku patríte, že ste jeho súčasťou a on je tou vašou....že k sebe dokonalo sedíte ako puzzle a vy si uvedomíte, že žijete svoj sen...vysporiadaní s minulosťou konečne cítite, že toto je to, čomu sa hovorí láska...tá pravá láska, kedy máte pocit, že by ste stiahli celé nebo k jeho nohám, že túžite každú sekundu byť s ním, túžite každou bunkou svojho tela ho vstrebať do seba...objať a už nikdy nepustiť...cítite ako vás napĺňa ten slastný pocit lásky a srdiečko ledva zvláda ten nápor toľkých citov, ktoré možno nikdy nezažilo, len si myslelo, že zažívalo....myslíte si, že vám už praskne a ono stále drží....plakala by som od šťastia, od toho nekonečného šťastia, ktoré prežívam....a pre neho urobila všetko na svete....teda takmer všetko :)

Blog

10. února 2017 v 19:59 | Lucia |  Abu
Tak opäť vidím starú známu tvár...zahľadela som sa do nej a mne sa mihol úsmev na tvári...toľko spomienok, toľko času stráveného spolu...akoby som mohla zabudnúť...tá nostalgia...radosť, plač, hnev, láska....pocity, ktoré som cítila s tebou mi ostanú na trvalo....nie je to krásne, keď človek vidí, že sa vôbec nemeníš? že si ostal rovnaký po celé tie roky....jednoduchý aký si a v tom je tvoja krása...môj krásny blog....bútľavá vŕba, tichý spoločník...radosť s tebou cestovať časom

Ešte raz a naposledy

15. srpna 2016 v 21:03 | Lucia |  Abu
Oh a keď to už tak tu trošku odprašujem aby sa to mohlo na ďalších pár mesiacov zaprášiť....tak aspoň posielam jeden skvelý song od človeka, ktorý je podľa mňa tak trochu blázon, ale posledný album mu vyšiel na jednotku....tak nech sa dobre počúva...

https://www.youtube.com/watch?v=VdV1Zc_PFdg

Marilyn Manson - Third day of a seven day binge


Posledné

15. srpna 2016 v 20:52 | Lucia |  Abu
Už som tu nebola skoro sto rokov. Tak dobre naposledy vo februári. Aj tak mi to príde ako celá večnosť. Každopádne moje chabé príspevky zapadajú prachom, človek má iné starosti, iné priority a rieši xy ďalších vecí a písať do blogu o tom čo bolo, čo by mohlo byť je ozaj asi posledné na čo si pomyslím. A možno to bude tým, že ma to len prestalo baviť, že som dospela a že jednoducho si radšej otvorím knižku. Takže toto bude asi môj posledný post. A môj blog môže definitívne zapadnúť prachom.
Keď si však vezmem že prvé príspevky sú od 2008 roku tak je to pekne dávno. Nepoznám každý jeden príspevok, ale viem o čom som písavala či už moje úvahy alebo poviedky alebo len tak.
Ale tak možno raz za rok si to tu prídem oprášiť. Možno. Už naozaj budem mať iné problémy. Na ktoré sa teším. No neprestávam snívať. A sny si plniť. Majte sa dobre a nech sa radujete z maličkostí.

Další články


Kam dál