私はあなたの趣味にあったと思う

budúcnosť

11. září 2017 v 18:04 | Lucia |  Abu
Minulosť človek neovplivní...človek by sa nemal hanbiť za to čo sa stalo, čo prežil, čo urobil zle alebo čo neurobil a mal urobiť....stalo sa a nad rozliatým mliekom sa neoplatí plakať...jediné čo človek môže urobiť, je sa ponaučiť z minulosti a ísť ďalej....budete silnejší, budete vedieť, čo už od života chcete a čo očakávate....chýb, ktoré ste urobili sa vyvarujete a váš ďalší život bude lepší, krajší, plnší...nájdete svoj zmysel života....nájdete svoju skutočnú polovičku, kedy si uvedomíte, že to jednoducho takto muselo byť....viete, že k tomu človeku patríte, že ste jeho súčasťou a on je tou vašou....že k sebe dokonalo sedíte ako puzzle a vy si uvedomíte, že žijete svoj sen...vysporiadaní s minulosťou konečne cítite, že toto je to, čomu sa hovorí láska...tá pravá láska, kedy máte pocit, že by ste stiahli celé nebo k jeho nohám, že túžite každú sekundu byť s ním, túžite každou bunkou svojho tela ho vstrebať do seba...objať a už nikdy nepustiť...cítite ako vás napĺňa ten slastný pocit lásky a srdiečko ledva zvláda ten nápor toľkých citov, ktoré možno nikdy nezažilo, len si myslelo, že zažívalo....myslíte si, že vám už praskne a ono stále drží....plakala by som od šťastia, od toho nekonečného šťastia, ktoré prežívam....a pre neho urobila všetko na svete....teda takmer všetko :)
 

Blog

10. února 2017 v 19:59 | Lucia |  Abu
Tak opäť vidím starú známu tvár...zahľadela som sa do nej a mne sa mihol úsmev na tvári...toľko spomienok, toľko času stráveného spolu...akoby som mohla zabudnúť...tá nostalgia...radosť, plač, hnev, láska....pocity, ktoré som cítila s tebou mi ostanú na trvalo....nie je to krásne, keď človek vidí, že sa vôbec nemeníš? že si ostal rovnaký po celé tie roky....jednoduchý aký si a v tom je tvoja krása...môj krásny blog....bútľavá vŕba, tichý spoločník...radosť s tebou cestovať časom

Ešte raz a naposledy

15. srpna 2016 v 21:03 | Lucia |  Abu
Oh a keď to už tak tu trošku odprašujem aby sa to mohlo na ďalších pár mesiacov zaprášiť....tak aspoň posielam jeden skvelý song od človeka, ktorý je podľa mňa tak trochu blázon, ale posledný album mu vyšiel na jednotku....tak nech sa dobre počúva...

https://www.youtube.com/watch?v=VdV1Zc_PFdg

Marilyn Manson - Third day of a seven day binge

 


Posledné

15. srpna 2016 v 20:52 | Lucia |  Abu
Už som tu nebola skoro sto rokov. Tak dobre naposledy vo februári. Aj tak mi to príde ako celá večnosť. Každopádne moje chabé príspevky zapadajú prachom, človek má iné starosti, iné priority a rieši xy ďalších vecí a písať do blogu o tom čo bolo, čo by mohlo byť je ozaj asi posledné na čo si pomyslím. A možno to bude tým, že ma to len prestalo baviť, že som dospela a že jednoducho si radšej otvorím knižku. Takže toto bude asi môj posledný post. A môj blog môže definitívne zapadnúť prachom.
Keď si však vezmem že prvé príspevky sú od 2008 roku tak je to pekne dávno. Nepoznám každý jeden príspevok, ale viem o čom som písavala či už moje úvahy alebo poviedky alebo len tak.
Ale tak možno raz za rok si to tu prídem oprášiť. Možno. Už naozaj budem mať iné problémy. Na ktoré sa teším. No neprestávam snívať. A sny si plniť. Majte sa dobre a nech sa radujete z maličkostí.

Čas

2. února 2016 v 16:43 | Lucia |  Abu
Život ide ani neviete ako....človek má obavy z toho čo bude, čo príde, no ak vás nezrazí auto alebo nepadnete zo strechy, tak ten život ide...čas sa nezastaví a všetko utečie...utečie ako voda v rieke, rýchlo a ani si nevšimnete, kde to všetko utieklo...ostali len spomienky, preto treba, kým je človek mladý, skúsiť a zažiť všetko čo si želá a o čom sníva...žiadne prekážky nie sú...všetko sú len výhovorky....ukážte času, že budete mať na čo radi spomínať... :)

O5

20. září 2015 v 22:03 | Lucia |  Abu
Vždy hovorím, že vo vzťahu sú dvaja...vždy, keď sa niečo stane, na vine sú obaja, a preto keď treba niečo napraviť, preto treba tiež snahu oboch....preto sa snažím...sú to len také malé detaily...a tiež si myslím, že na detailoch záleží. Bez kompromisov to nejde...dôležitá je láska, úcta, rešpekt, dôvera. Pevné základy. Preto verím, že keď sme sa rozhodli, že nezahodíme tie roky len tak za hlavu, že sa obaja posnažíme, mať čo najpevnejší a vysoký dom. Lebo je mi s tebou dobre a ťažko sa mi od teba odchádza a dúfam, že to vnímaš podobne.

https://youtu.be/Jy7FIowjsy4?list=LLG1amg8gC7o5iLSamH0uzUg

Neviem o čom sa tam spieva, ale je to veľmi pekné... :)

Stretnutie

2. září 2015 v 10:31 | Ashinika |  Poviedky
Čas sa vliekol a nevedel som čo mám robiť, aby som ten čas posunul o kúsok dobredu. Nevedel som sa dočkať na večerné stretnutie s neznámou záhadnou ženou. V mobile som si neustále prezeral jej fotografie. Bola očarujúca, dobre sa s ňou písalo a mal som zakázané myšlienky. Už len dve hodiny a stretnem ju. Začínal som byť nervózny, aj keď som nemal prečo.
Slnko bolo nad horizontom. Vytváralo to celkom peknú panorámu, ktorú som odignoroval, lebo som mal iné myšlienky. Tešil som sa, nevedel som čo mám očakávať a zrazu som ju uvidel ako tam sedí. V letných ľahkých šatách. Ukazuje v nich svoje pekne tvarované nohy. Obtiahnuté na hrudi, kde sa vydúvali jej prsia. Podišiel som k nej, pozdravil ju a predstavil sa. Ukázala mi jej biele zuby. Tie pery si pýtali pobozkať. Sadol som si vedľa nej a začal nezávezný rozhovor o ničom. Navrhla či by sme si nešli sadnúť na nejaký drink. Bol som len rád. Bola milá, ukecaná, rozhovor aj keď sa na chvíľu zastavil, bolo to príjemné ticho, kedy sme si jeden druhého premeriavali. Môžem povedať, že medzi nami prebehla akási iskra. Niečo nás priťahovalo ako magnet. A to bolo dobré znamenie. "Pôjdeme ku mne?" zrazu ma vytrhla z myšlienok. Iba som prikývol. Zaplatil za účet a vyrazili sme. Išli sme tmou k nej domov. Letmo sa dotkla mojej ruky a zastavila. Otočil som sa k nej s otázkou v očiach. Usmiala sa a nečakane ma pobozkala. Tak vášnivo a tak placho zároveň. Tuho som ju objal a bozk je s radosťou opätoval. Bola čoraz horúcejšia a bozky boli čoraz vášniväšie. Keď sme sa od seba odpojili boli sme zadýchaní a netrpezliví. Potom však sklopila hlavu, pokrútila ňou. Poobzerala sa po ulici a hlesla: "Nie je to dobrý nápad." "Akože nie?" nechápal som. "Preto sme sa predsa stretli a dohodli si pravidlá," pokračoval som. Ticho mi na to povedala: "To áno, ale...." Ďalšia nevyrovnaná žena, pomyslel som si. "Odprevadím ťa aspoň domov," otrávene som navrhol. Naozaj som dúfal, že sa to teraz podarí. Že prežijem peknú noc so ženou, ktorá sa mi páči a nebude nič odo mňa očakávať. Iba pritakala a zavesila sa mi na ruku. Niežeby to bolo nepríjemné, ale nechcel som vzťah. Chcel som si užiť peknú noc s neznámou. Po ceste nepadlo ani slovo a tak sme si ticho kráčali, každý so svojimi myšlienkami. Keď sme zastali pred jej domom iba sa poďakovala. Placho sa usmiala a stratila sa v bráne svojho domu. Otočil som sa na podpädku a vydal sa na cestu domov. Mal som zmiešané pocity. Tvárila sa byť silná, ale bola zraniteľná. Zrazu som mal pocit, že ju chcem ochrániť od toho zlého. No hneď na to som si začal nadávať do idiotov. No keď osud dá možno sa opäť stretneme a bude to stretnutie v inom duchu.

Další články


Kam dál