私はあなたの趣味にあったと思う

Som to ja

26. června 2018 v 9:08 | Lucia |  Abu
Je to tu tak blízko a predsa ďaleko. Si s ním a pritom nie je s tebou. Ťaží ťa srdce a chceš sa vyliať do vetra vypovedať svoje strasti a slasti. Myslíš si, že ti bude lepšie ale ono ťa to stále ťaží. Láka ťa to, oplýva to tebou, lebo je to tvoja súčasť. Je to tvoj diabol, prekliatie, šťastie zároveň. Nemysli si, že si iná, že si divná a problémy máš len ty. Sme v tom všetky. Každá si prejde svojím diablom a príjme ho. Príjme ako svoju súčasť, bez rozdielu. Ak ho odmietneš nie si sama sebou. Všetko zlé, všetko dobré sa snúby do jednej osoby, ktorou si ty. Tvoje skúsenosti ťa robia silnejšou a odolnejšou. Tvoje zážitky ti vedia povedať, čo ešte chceš zažiť a čo už nie. Neboj sa byť so svojimi demonmi. Príde niekto, kto ich bude milovať spolu s tebou. Budeš mať svojho vyvoleného, princa, kráľa pre ktorého urobiš všetko. Všetko pre to nie aby ostal, ale preto lebo chceš, túžiš ho rozmaznávať a byť mu všetkým. Jedine ak si to zaslúži, ocení a budeš to cítiť, tak jedine vtedy môžeš si povedať, konečne som šťastná. že našla som si svoje šťastie, svoju lásku, svoj osud. Lebo osudu neunikneš, i keď sama si si strojcom svojho šťastia, vždy je niečo nad, čo to jednoducho zariadi inak. Možno je to práve ten diabol v tebe, ktorý o tom rozhodol. Rozhodol o tom, prečo si sa nakoniec tak rozhodla. Nedrž ho príliš dlho pod pokrievkou, lebo sa môžeš pripraviť o šťastie. Treba byť spontanná. vypustiť paru, myšlienky, krásu ktorou oplývaš. Byť ženská, nádherná, nežná, milá, dravá a vášnivá. Vieš to, každá to vie, tým svojim pôvabným spôsobom.
 

Paradox

22. května 2018 v 13:15 | Lucia |  Abu
10 rokov. 10 rýchlych rokov má tento môj krásny blog. Ubehlo veľa času a zároveň málo. Ubehlo to hlavne rýchlo. Mám však pocit, že za tých 10 rokov som sa nikam nepohla, nikam nedostala, nič nezažila. Znie to depresívne a možno to aj tak je. Práve pri písaní týchto slov som si uvedomila, že moja minulosť je smutná. No i napriek tomu pozerám do budúcnosti a v každom hovienku ešte stále vidím pistáciu. Lebo ak ju už neuvidím, tak môj život skončil. Paradoxom je, že nemôžem povedať, že by mi bolo zle. Mala som všetko čo som potrebovala a chcela. V podstate. Materiálne. No duša tápala v tme. Bezradne a pomaly sa nechala unášať miernymi vlnami života. Iróniou osudu však je, že teraz moja duša našla kľud. Našla svoj osud a konečne nemusí tápať. No však teraz tápam ja. No musím vydržať, byť trpezlivá a veľké rozkvitnuté ruže aj same zapučia na záhrade. Nemôžem mať všetko. Aj keď všetko už mám. Lebo on je moje všetko.

Šťastena

26. dubna 2018 v 13:46 | Lucia |  Abu
Život sa mi zmenil od základov. Vzťah, ktorý trval príliš dlho a nikam nesmeroval som zahodila za hlavu. Hnevá ma, že som to neurobila skôr, že som tak dlho čakala. Že som dusila veľa nepríjemných pocitov, že každý videl, že to je nie je dobré, len ja nie. Že som sa nechala vydierať, že som trpela nedostatkom pozornosti a celé tie roky si nahovárala, že takto je to dobre. Ale nie, nebolo. Obetovať samu seba, len pre dobro toho druhého nie je dobré. Stratila som najlepšie roky života pri niekom, kto si ma ani len trošičku nezaslúžil. A preto musel prísť niekto, kto mi otvoril oči. Kto mi ukázal, že sa to dá aj inak. Že ak niekomu na mne záleží, tak to budem cítiť. Musel prísť niekto podobne šibnutý ako som ja. Niekto, kto ma vie rozosmiať, dostať do rozpakov, oceniť to čo pre neho robím. Niekto komu nerobí problém povedať pár komplimentov, kto ma vie objať, podržať v ťažkej chvíli. Kto si ma vie doberať a nevadí mu ak si doberám ja jeho. Kto vie urobiť tie maličkosti, len preto aby ma potešil. Niekto, kto mi ukázal to, čomu sa hovorí láska. Tá pravá, skutočná a šialená láska. Bez ohľadu na všetko som šťastná, že ho mám. Že prišiel, zabojoval a nevzdal to. Niečo tak krásne zažije človek asi vážne iba raz za život. A ja to zažívam práve teraz až do konca môjho života.
 


Len tebe

19. dubna 2018 v 14:54 | Lucia |  Básne
Možno ti nedávam najavo svoje city,
Možno si myslíš, že, neviem cítiť
Ale v hĺbke duše vieš, že si jediný
Že si pre mňa jediným mužom na svete
Pre teba urobím čokoľvek
Aj na kraj sveta zájdem
Vzdám sa všetkého, len pre teba
Lebo viem, že si to zaslúžiš
Že to nezneužiješ a že mi to ešte viac oplatíš
Oplatíš mi to svojou nehou
Svojimi rukami, očami
No najmä tou nekonečnou láskou,
Ktorú cítim každú sekundu aj keď si ďaleko.
Nikdy som necítila takú intenzitu, takú krásu, šialenosť
Nevedela som, čo je to milovať a byť milovaná
Bez podmienok, bezbreho a nádherne.
Celý život som o tebe snívala a teraz si tu.
Pri mne, so mnou, navždy. Len môj a ja tvoja.

Osud

23. ledna 2018 v 9:41 | Lucia |  Abu
Nepamätám sa, žeby som bola niekedy tak šťastná ako som teraz. Všetky sny sa stali skutočnosťou a ja mám po boku človeka, pri ktorom sa cítim byť viac ako milovaná. A sama cítim toľko nehy a lásky voči nemu, že to hraničí so šialenosťou. Verím, že tento stav potrvá naveky. Už nejaký ten mesiac spolu bývame a ja sa cítim ako na začiatku. Prajem každému, nech vo svojom živote nájde svoju spriaznenú dušu, lebo verím, že každý jú máme. A ja som si našla tú svoju. Alebo on si našiel mňa. Všetko príde v ten správny čas, treba byť len trpezlivý. A na všetky strasti zabudnete. Lebo s tým pravým prekonáte aj koniec sveta. Lebo budete mať jeden druhého a to je to, čo zlomí všetko zlo na svete.

Láska existuje. Nie je to pozlátko, ani slová nehy, či zamilovaný pohľad. Tá pravá láska vás ženie vpred, cítite sa nesmrteľný a schopný všetkého. Cítite ako vám srdce skáče od šťastia a ako si neviete pomôcť a pri každom pohľade na neho sa cítite ako zamilovaná školáčka, schopná urobiť pre neho čokoľvek. Túžite to všetko nejako zo seba dostať, túžite sa so svojim šťastím podeliť, ale zároveň si ho nechať aj pre seba. Je fascinujúce čo všetko dokáže s človekom urobiť láska. Každú voľnú chvíľku venujete v myšlienkach svojej láske a už sa neviete dočkať konca dňa, kedy sa po práci konečne uvidíte. Je to bláznivá zamilovanosť, ktorá však trvá a trvá a nikdy neskončí.

No a keď už sme pri tom osude. Verím, že niečo také existuje. I keď je pravda, že svojimi činmi rozhodujeme o svojej budúcnosti, stále verím v niečo, čo nám našepkáva. Keby som nemala obyčajnú otázku a keby on nereagoval, možno by sa naše duše ešte stále hladali. Ale niečo nám obom našepkalo, aby sme tak urobili, že teraz nastal ten správny čas sa spoznať. No a obaja sme počúvli hlas svojho srdca. Najkrajšia vec v mojom živote, čo sa mi mohla stať. Mám všetko, čo som kedy túžila mať. Muža, ktorý ma miluje, rešpaktuje a váži si ma ako ženu, partnerku, milenku. Je pre mňa všetkým a ja pre neho tiež.


P.S. ospravedlňujem sa za tie sladké slová zrelé na cukrovku, ale musím to zo seba dostať von :) .

budúcnosť

11. září 2017 v 18:04 | Lucia |  Abu
Minulosť človek neovplivní...človek by sa nemal hanbiť za to čo sa stalo, čo prežil, čo urobil zle alebo čo neurobil a mal urobiť....stalo sa a nad rozliatým mliekom sa neoplatí plakať...jediné čo človek môže urobiť, je sa ponaučiť z minulosti a ísť ďalej....budete silnejší, budete vedieť, čo už od života chcete a čo očakávate....chýb, ktoré ste urobili sa vyvarujete a váš ďalší život bude lepší, krajší, plnší...nájdete svoj zmysel života....nájdete svoju skutočnú polovičku, kedy si uvedomíte, že to jednoducho takto muselo byť....viete, že k tomu človeku patríte, že ste jeho súčasťou a on je tou vašou....že k sebe dokonalo sedíte ako puzzle a vy si uvedomíte, že žijete svoj sen...vysporiadaní s minulosťou konečne cítite, že toto je to, čomu sa hovorí láska...tá pravá láska, kedy máte pocit, že by ste stiahli celé nebo k jeho nohám, že túžite každú sekundu byť s ním, túžite každou bunkou svojho tela ho vstrebať do seba...objať a už nikdy nepustiť...cítite ako vás napĺňa ten slastný pocit lásky a srdiečko ledva zvláda ten nápor toľkých citov, ktoré možno nikdy nezažilo, len si myslelo, že zažívalo....myslíte si, že vám už praskne a ono stále drží....plakala by som od šťastia, od toho nekonečného šťastia, ktoré prežívam....a pre neho urobila všetko na svete....teda takmer všetko :)

Blog

10. února 2017 v 19:59 | Lucia |  Abu
Tak opäť vidím starú známu tvár...zahľadela som sa do nej a mne sa mihol úsmev na tvári...toľko spomienok, toľko času stráveného spolu...akoby som mohla zabudnúť...tá nostalgia...radosť, plač, hnev, láska....pocity, ktoré som cítila s tebou mi ostanú na trvalo....nie je to krásne, keď človek vidí, že sa vôbec nemeníš? že si ostal rovnaký po celé tie roky....jednoduchý aký si a v tom je tvoja krása...môj krásny blog....bútľavá vŕba, tichý spoločník...radosť s tebou cestovať časom

Další články


Kam dál